Vedci našli originálny spôsob, ako pomôcť historickej stavbe v anglickom meste York. Zakonzervovali ju pomocou olivového oleja.

Katedrála v anglickom meste York, nazývaná Minster, je jednou z najväčších gotických katedrál v severnej Európe a jedným z významných monumentov stredovekej architektúry.

Bola postavená v rokoch 1220 až 1472 a odvtedy prežila rabovanie, vandalizmus, podpaľačstvo i zničujúci požiar po zásahu bleskom v roku 1984.

Napriek desaťročiam reštauračných prác, ktoré stáli milióny libier, je Minster stále vystavený nezmieriteľnému nepriateľovi, ktorým je – samotný vzduch, teda škodliviny v ňom.

Minster je postavený prevažne z lokálne dostupnej sedimentárnej horniny, z dolomitického vápenca. Vápenec bol medzi stredovekými staviteľmi veľmi obľúbený pre svoju jemnozrnnú štruktúru. Ide však o materiál, ktorý kyseliny rozrúšajú.

A hoci sa v posledných desaťročiach kvalita vzduchu výrazne zlepšila, dve storočia priemyselného znečisťovania, ktoré viedlo k takzvaným kyslým dažďom, značne narušili štruktúru vápencových stavebných prvkov Minsteru.

Situácia sa zhoršila aj v dôsledku opráv katedrály, pri ktorých sa použil menej kvalitný vápenec s vysokým obsahom sadrovca.

Pri doterajších reštauračných prácach na katedrále sa používala metóda pokrývania vápencových blokov hydrofóbnymi (vodu odpudzujúcimi) nátermi. Tie však bránili aj prúdeniu vzduchu cez vápenec, v ktorom tak ostali uzavreté škodlivé látky, čím sa kameň ďalej poškodzoval.

Najnovší výskum sa preto sústredil na nájdenie takých organických látok, ktoré by stavbu lepšie chránili. Skúšal sa napríklad ľanový olej, ten však spôsoboval zmenu farby vápenca.

Zdá sa, že doktor K. Wilson a profesor A. Lee z chemickej fakulty univerzity v Cardiffe našli v spolupráci s výskumnými pracovníkmi University of Iowa vhodnú látku na optimálne konzervovanie stavieb z vápenca. Je ňou olivový olej, v ktorom je stopové množstvo fluorovaných alkylsilánov (materiál podobný teflonu).

Tento materiál je superhydrofóbny, čo znamená, že vynikajúco odpudzuje vodu, ale je priepustný pre vzduch, takže umožňuje vápencu „dýchať“.

Metóda ochrany vápenca novou látkou bola testovaná röntgenovou absorpčnou analýzou, ktorá ukázala, že vápenec je dobre chránený pred kyselinami.

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokAj opice sa opíjajú na mol